Ornitológ a fotograf divokej prírody Kiko Arcas vysvetľuje, ako dokáže zastaviť okamih
Fotografi divokej prírody môžu stráviť celé dni čakaním na jeden konkrétny okamih – a keď nastane, v okamihu zmizne.
To, ako sa pripravíte na fotografovanie tohto najprchavejšieho stretnutia, rozhodne o tom, či bolo celé vaše čakanie márne. Práve vaša príprava rozhoduje o tom, či bude fotografia rozmazaná, alebo bude ostrou a dokonalou spomienkou.
Španielsky ornitológ a fotograf Kiko Arcas má s tvorbou takýchto spomienok bohaté skúsenosti. „Keď som mal ešte len desať rokov, vzal som si svoj prvý ďalekohľad s obrovskou, ťažkou knihou o vtákoch a začal som sa túlať po prírode a snažil som sa objaviť všetko, čo mi príroda ponúka,“ spomína. „Ešte aj po tridsiatich ôsmich rokoch ma to napĺňa rovnakou energiou a nadšením ako v ten prvý deň.“
„Pozorovanie vtákov sa časom zmenilo na zaznamenávanie toho, čo som videl ďalekohľadom, do jedinečných a nezabudnuteľných obrázkov. Postupne som sa dostával hlbšie do tohto vzrušujúceho sveta a teraz sa mi podarilo spojiť dve veci, ktoré ma najviac napĺňajú – vtáky a fotografovanie.“
Výber vybavenia
Technická výzva pri fotografovaní divokej prírody – najmä pokiaľ ide o vtáky – spočíva v zastavení rýchlo sa pohybujúceho a vzdialeného objektu. Na dosiahnutie potrebných rýchlostí času uzávierky odporúča Kiko používať zariadenie, ktoré dokáže zachytiť dostatok svetla.
„V súčasnosti používam fotoaparáty FUJIFILM X-H2 a X-H2S,“ opisuje Kiko. Najviac používam fotoaparát X-H2S kvôli jeho rýchlemu automatickému zaostrovaniu a burst módu. Je vyrobený fotografmi divokej prírody a určený pre fotografov divokej prírody, čo im umožňuje zaručiť výsledky z hľadiska kvalitu obrazu – a v prípade potreby používať vysoké hodnoty ISO bez obáv zo šumu.
Je to dôležité, keď potrebujem zachytiť let vtáka, pričom musím použiť rýchlosť aspoň 1/1250 s,“ poznamenáva.
„Čo sa týka objektívov, mojím obľúbeným teleobjektívom je FUJINON XF200mmF2 R LM OIS WR. Keďže je mimoriadne jasný, umožňuje mi pracovať až do neskorého popoludnia alebo za nepriaznivých poveternostných podmienok, keď je svetlo často obmedzené.“
„Napriek tomu, že nemám najdlhšiu ohniskovú vzdialenosť, vždy mám možnosť pridať telekonvertor FUJINON XF1.4X TC F2 WR, ktorý je súčasťou objektívu. Ten mi poskytuje ohniskovú vzdialenosť 280 mm (35 mm ekvivalent 420 mm), čo otvára široký rozsah fotografických možností.
„Ďalším nenahraditeľným nástrojom v mojom batohu na zabezpečenie ostrých snímok je dobrý statív – najmä keď sa vydávam na dlhé čakanie v pevných úkrytoch. Čakaním môžete stráviť dlhé hodiny a samozrejme fotoaparát nemôžete držať neustále v ruke – je to nepraktické. Ak však budete zariadením voľne pohybovať, riskujete, že vyplašíte vtáky a zmaríte tak svoje šance na úspech.“
Nastavenie
Rokmi si Kiko vytvoril vlastné osvedčené postupy, ktoré zaručujú ostré fotografie v teréne.
„Dbám na to, aby som mal dostatočne vysokú rýchlosť času uzávierky na zachytenie okamihu,“ vysvetľuje. „Malé vtáky – ako sú červienky, sýkorky a drozdy – sú nervózne pri akomkoľvek náhlom pohybe, takže potrebujem vysokú rýchlosť pre prípad, že by neočakávane zareagovali.
„Otvorím clonu najviac, ako sa dá, a potom zvýšim ISO, kým nedosiahnem požadovanú rýchlosť. Najradšej mám nastavenie ISO na nízku a strednú hodnotu – 640, 800, 1250 – a pevnú clonu, napríklad F2,8. To zvyčajne úplne stačí.“
Vďaka procesoru X-Processor 5 sa fotoaparát X-H2S môže pochváliť pokročilým automatickým zaostrovaním s detekciou objektu a vylepšeným sledovacím algoritmom, čo sú pre fotografov divokej prírody obrovské výhody. Vďaka technológii deep-learning (hlboké učenie) dokáže režim detekcie objektu spoľahlivo zaostriť priamo na oko vtákov a zvierat.
„Vo všeobecnosti vždy používam automatické zaostrovanie, – ale všetko závisí od druhu, s ktorým pracujem, a od podmienok,“ poznamenáva Kiko. „Niekedy pri fotení vtákov a cicavcov radšej vypnem detekciu objektu a použijem jednobodové automatické zaostrovanie – to môže byť presnejšie v závislosti od polohy objektu v kompozícii, od toho, či je v zábere viac ako jeden jedinec alebo od zložitosti pozadia.
„Zvyčajne používam režim AF-S pri statických vtákoch – keď sedia na konári alebo keď si čistia perie. Ak však chcem fotografovať vtáky počas letu alebo v akcii, napríklad keď sa bijú alebo keď si dvoria, používam AF-C, aby som dosiahol lepšie sledovanie.“
Posledným kúskom skladačky pre zabezpečenie ostrých snímok je použitie správnych nastavení stabilizácie. „IBIS a OIS používam len pri fotografovaní z ruky,“ poznamenáva Kiko. „Väčšinou je to vtedy, keď sledujem vtáky počas letu alebo keď som na prechádzke v prírode. Ak vidím sedieť vtáka alebo niečo, čo upúta moju pozornosť, použijem stabilizáciu fotoaparátu a objektívu – pri dlhých ohniskových vzdialenostiach potrebujem čo najväčšiu stabilitu, aby som získal ostré snímky.
„Ak však používam statív, dávam pozor, aby som tieto možnosti deaktivoval, inak môžem dosiahnuť opačný efekt a zničiť všetku vynaloženú prácu.“
Vlastné režimy pre fotografovanie divokej prírody
Kiko prispôsobuje svoje fotoaparáty ako nástroje svojho umenia špeciálne pre scény, s ktorými sa často stretáva. „Jedno z tlačidiel na zadnej strane môjho fotoaparátu X-H2S je určené na aktiváciu detekcie objektu,“ vysvetľuje. „Jednoduchým stlačením tlačidla ju môžem zapnúť a vypnúť – je to neuveriteľne praktické a uľahčuje mi to prácu.“
V teréne nikdy presne neviete, čo sa stane. Oplatí sa mať všetky bežne používané nastavenia na dosah ruky, aby ste nikdy nezmeškali vzácnu príležitosť.
„Mám tiež niekoľko jedinečných parametrov nastavených vo vlastnom režime, špeciálne na fotografovanie vtákov počas letu,“ dodáva Kiko. „Sú to: minimálna citlivosť ISO 1250, elektronická uzávierka s rýchlosťou 20 až 30 snímok za sekundu, aktívny režim pred snímaním, automatické zaostrovanie nastavené na širokouhlé/sledovanie a detekcia objektu nastavená na vtáky.
„Pri statických objektoch mi vyhovuje citlivosť ISO 320 až 800, jednobodové automatické zaostrovanie, režim pred snímaním a v závislosti od situácie aj detekcia objektu.“
Pre Kika je úspech jeho práce výsledkom dôslednej prípravy, či už ide o starostlivé nastavenie fotoaparátu vopred, alebo o dôkladný prieskum objektov. „Ak poznáme daný druh a jeho ekológiu, vieme, kde sa môžeme pohybovať a ako postupovať pri fotografovaní tohto živočícha. Je mnoho otázok, nad ktorými premýšľam a ktoré sa snažím vyriešiť skôr, ako sa s fotoaparátom posadím.“
Zdôrazňuje však, že to je len začiatok procesu. Bez ohľadu na to, ako dobre ste pripravení, fotografovanie divokej prírody je nakoniec hrou na čakanie. „To je tá najťažšia časť. Skoré vstávanie, nekonečné čakanie, horúčava, zima, ustavičné neúspechy, ktoré znižujú vaše sebavedomie – ale dôležité je nikdy sa nevzdávať!“
