Veľké i malé tvory

Tí, ktorí sú zahĺbení do sveta prírody, nechcú zápasiť s technológiami. Milovník zvierat Jeffrey Van Daele vás naučí využívať svoj fotoaparát plynule, aby ste sa mohli sústrediť na danú chvíľu a zlepšili sa vo fotografovaní voľne žijúcich zvierat

 

Ľudstvo má vrodenú fascináciu životom zvierat. Základná snaha o prežitie v ríši zvierat kontrastuje s jej komplexnými spôsobmi prispôsobovania sa a dosahuje jemnú rovnováhu, ktorú poznáme ako príroda. Na rozdiel od pozorovania našich vlastných životov v prírode nie je nič zaručené a málo je známeho. Tí, ktorí nebojácne fotografujú voľne žijúce zvieratá, to robia s cieľom priniesť naliehavú pripomienku: na tejto planéte nie sme sami.

 

Jeffrey Van Daele je jedným z takýchto tvorcov a už po desaťročia sa venuje dokumentovaniu voľne žijúcich zvierat v blízkom okolí aj ďaleko. Nie je však ďaleko od vášní, ktoré to všetko podnietili.

 

„Keď som bol malý, vždy som miloval zvieratá. Ako dieťa som trávil veľa času ich kreslením a pozeral som sa na všetky náčrty, ktoré som našiel. Často som zvykol priniesť domov zatúlané zvieratá“, spomína Jeffrey. „Raz som priniesol toľko mačiatok, že sme mali na ulici 20 mačiek. Stále pracujem na dokumentárnej sérii zachránených voľne žijúcich zvierat.

 

 

„Fotografovať som začal ako cestovateľ s batohom. Každoročne som strávil päť týždňov cestovaním za zvieratami žijúcimi v divočine. Je samozrejmé, že si chcete tieto zážitky zapamätať, takže som začal fotografovať. To sa prirodzene vyvinulo do túžby dosiahnuť lepšie výsledky.“

 

Je ľahké predstaviť si fotografovanie divo žijúcich zvierat ako jednoduché stvárnenie tých najzriedkavejších zvierat, ale väčšine z nás sa nikdy nepodarí vidieť veľkú mačkovitú šelmu v jej prirodzenom prostredí. Aj keby sa nám to podarilo, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme premárnili príležitosť – aspoň bez rokov skúseností, o ktoré sa možno oprieť. Aby ste získali istotu, že dokážete zachytiť neopakovateľný okamih, musíte najskôr rozvíjať svoje zručnosti v menej náročnom prostredí.

 

„Moja domovská krajina, Belgicko, je malá, ale krásna. Fotografovanie voľne žijúcich zvierat je jednoduché, ak poznáte správne miesta a budete otvorení všetkým druhom objektov“, hovorí Jeffrey. „Vtáky patria medzi najjednoduchšie zvieratá na fotografovanie, ktoré tu nájdete. Pred pravidelným cestovaním do zahraničia som počas celej jari fotografoval a skúmal, aké druhy sa vyskytujú v tom-ktorom malebnom prostredí. Keď som už bol dosť ďaleko v sledovaní ich pohybu, začal som namiesto toho dokumentovať králiky a zažil som pritom veľa zábavy. Za súmraku sa môžete stať svedkom skvelých akčných momentov.“

Zatiaľ čo mnohí sa sústredia na väčšie druhy, aj v menšom svete možno nájsť množstvo fascinácie. Fotografovanie hmyzu možno praktizovať takmer kdekoľvek a tieto miniatúrne scény poskytujú pri zručnom fotografovaní rovnakú drámu ako akékoľvek iné.

 

„Rád vytváram makrosnímky motýľov a iných tvorov“, prezrádza Jeffrey. „Najjednoduchšie je to ráno, pretože živočíchy nie sú ešte také agilné. Ak vstanete skoro počas pokojného rána, ste tam len vy a príroda.“

 

Ďalšie kroky zahŕňajú vytvorenie kompozície, ktorá je dobrá po technickej stránke a inšpirujúca z umeleckého hľadiska. To prvé je otázkou nastavení.

 

„Ja by som použil prioritu času s automatickou citlivosťou ISO a potom použil automatické zaostrovanie s detekciou očí“, odporúča profesionálny fotograf. „So správnymi nastaveniami vám fotoaparát poskytne ostrý obraz, ktorý vám umožní zaostriť na celý obraz.“

V posledných mesiacoch Jeffrey používal fotoaparát FUJIFILM X-H2S – ideálne telo na fotografovanie divo žijúcich zvierat. Vďaka 26,1-megapixlovému vrstvenému senzoru, sériovému snímaniu rýchlosťou 40 snímok za sekundu bez prerušenia obrazu a automatickému zaostrovaniu s detekciou objektov s technológiou deep-learning je vybavený tak, aby spĺňal všetky požiadavky, ktorými môže príroda fotografa prekvapiť.

 

„Väčšinou používam fotoaparát X-H2S s objektívom FUJINON XF100-400mmF4.5-5.6 R LM OIS WR. Vďaka tejto kombinácii je technická stránka fotografovania divých zvierat veľmi jednoduchá. Je to úžasné. Fotoaparát som prvýkrát testoval v Afrike, kde vám zvieratá neustále behajú do záberu a von. V našom Jeepe som bol jediným, kto sa mohol spoľahnúť na nepretržité automatické zaostrovanie s detekciou očí“, hovorí Jeffrey. „Odvtedy sa to vďaka aktualizácii firmvéru ešte zdokonalilo.

 

„Zaostrovanie takmer vždy rozpozná oko. Ak nie, rozpozná hlavu. Ak sa mu nepodarí ani to, zaostrí na celé zviera. Sám sebe kladiem otázku, či sa vôbec niekedy nepodarilo zaostriť správne, urobila táto funkcia lepšiu prácu, než akú by som urobil v rýchlosti ja? Odpoveď je áno. Vďaka tomu viem, že je to dobré nastavenie.“

 

Vďaka dlhým objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosťou dostupným pre sériu X je Jeffreyova voľba objektívu so zoomom čisto kreatívnym zámerom.

 

„Môžem použiť FUJINON XF200mmF2 R LM OIS WR – úžasný objektív, ktorého ohniskovú vzdialenosť možno ešte predĺžiť vďaka 1,4-násobnej alebo 2-násobnej predsádke – ale milujem možnosť obraz oddialiť. V tomto bode procesu snímania sa snažím ukázať čo najviac z prostredia, v ktorom zvieratá žijú.

 

„Na fotografovanie makrosnímok používam objektív FUJINON XF80mmF2.8 R LM OIS WR Macro, pretože čím dlhšia je ohnisková vzdialenosť, tým viac sa môžete pohrať s hĺbkou ostrosti. Milujem snímanie scén zblízka s výrazným rozostrením pozadia.“

Ďalšou požiadavkou pri kreatívnom rozhodovaní je ako vždy výber farebnej a čiernobielej snímky. Napriek tomu, že sa Jeffrey s určitou pravidelnosťou rozhoduje pre oba druhy, pri fotografovaní zvierat má jasnú preferenciu.

 

„Keď je krajina rovnako dôležitá ako voľne žijúce zvieratá, alebo počas zlatej hodinky, si v 80 % prípadov vyberiem si farbu“, poznamenáva. „Keď sa svetlo zdrsňuje, prechádzam na čiernobielu fotografiu. Študentom vždy hovorím, že ak farba nepridáva snímke niečo konkrétne, nepoužívajte ju. Tiež si myslím, že na čiernobielej fotografii je menej vecí, ktoré by mohli odpútať pozornosť od emócií.

 

„V okamihu, keď som zbadal simuláciu filmu Fujifilm MONOCHROME, zamiloval som sa. Môj hľadáčik takmer vždy zobrazuje čiernobiely obraz, aj keď chcem zdieľať snímku vo farbe. Keď sa pozeráte na scénu čiernobielo, vidíte viac tieňov, svetla, vzorov a štruktúr. ACROS+R je moja preferovaná voľba, pretože dramaticky stmaví modrú oblohu.“

Potom je tu kompozícia, ktorú treba priviesť k dokonalosti. Pre niektorých fotografov divých zvierat je to otázka šťastia, alebo trpezlivého čakania s fotoaparátom nasmerovaným na vopred určený záber, kým sa v ňom objaví zviera. Tieto prchavé okamihy – hoci sú zo svojej podstaty vzrušujúce – netvoria väčšinu Jeffreyho práce.

 

„Predstava o fotografovaní divých zvierat býva väčšinou mylná, že pre svoje objekty nemáte veľa času“, vysvetľuje. „Takéto malebné okamihy viete získať, ak viete, kde ich hľadať.

 

„Moja snímka geparda na piesočnej dune je dobrým príkladom. Mimochodom, je to z rehabilitačného centra pre zvieratá, čo je výhodou pre obe strany, pretože ich môžem podporiť dostatočnou sumou peňazí a za odmenu získať zriedkavú fotografickú príležitosť. Požiadal som ich, aby nechali viesť k dune stopu mäsa, a dúfal som, že gepard ju bude nasledovať a potom zostane stáť tam, kde som chcel, aby som mohol zhotoviť snímku.

„Tieto príležitosti nemusíte hľadať len pri zvieratách ako sú veľké mačkovité šelmy“, pokračuje Jeffrey. „V Belgicku máme pripravené úkryty na pozorovanie rybárikov a myšiakov s korisťou – je úžasné, aké možnosti vám poskytujú. Ja však úkryty nevyužívam, pretože strácam prepojenie s prírodou, ale v takýchto situáciách s väčšou možnosťou kontroly môžete starostlivejšie zvoliť svoju kompozíciu.

„Situácie v divočine sú náročné, pretože musíte mať šťastie, aby ste vôbec niečo videli, pričom poznanie svojho objektu pomáha. Ak chcem získať graficky pekný obrázok žirafy stojacej na rovine pri rannom svetle, mám ho pri trojdňovom safari takmer istý za predpokladu, že poznám zvyky zvierat v ich prirodzenom prostredí.

 

„A ak sa vyskytne príležitosť, napríklad vták v parku, mám dve možnosti“, zvažuje fotograf. „Môžem okamžite vytvoriť snímku tak, ako je, alebo sa pozrieť na scénu a povedať si, že to nebude pekná kompozícia, mal by som sa posunúť viac doľava. Skôr ako zdvihnem fotoaparát, vytvorím si obraz v hlave. Osobne vždy radšej riskujem, že vták odletí, než akceptovať nudnú snímku.“

Posledné tajomstvo, ktoré nám Jeffrey prezradil, vychádza z rokov skúseností a zdôrazňuje neustály vnútorný boj v srdci každého fotografa voľne žijúcich zvierat. Vzrušenie z okamihu sa musí byť na chvíľu stíšiť, aby bolo možné vytvoriť a vychutnať si dych vyrážajúcu snímku.

„Zabudnite na svoju tému“, uzatvára. „Ak idete fotografovať leva a nasmerujete celé svoje duševné nastavenie na neho, získate obrázok leva. Ak nasmerujete fotoaparát na neho a potom sa pozriete na všetko ostatné, v strede fotografie bude stále lev, ale v pozadí si všimnete skalu, ktorá tvorí nevyváženú kompozíciu, alebo hru svetla cez vzdialené stromy. Ak si chcete vychutnať pozorovanie zvierat, urobte to, ale odložte fotoaparát vedľa seba.

 

„Prežitý zážitok je veľmi dôležitý – a ten nepochádza len zo snímok. Poteší ma, keď sledujem, ako vychádza slnko nad krajinou, alebo zbadám úsmev na jednej z tvárí mojich študentov, pretože práve po prvý raz uvideli nejaký detail prírody. Pri každom výlete si uvedomujem, aké mám privilégium, zažiť taký krásny svet.“