Manželstvo a významy

Emily Renierová pomocou dokumentárneho prístupu k najdôležitejšiemu dňu v živote manželského páru vytvára trvalé spomienky založené na spojení, spontánnosti a úprimnosti. Stelesňuje dôležitú skutočnosť, že svadobná fotografia je jemnou harmóniou empatie a technických zručností

Najjednoduchšie povedané, fotografia je oslavou prežitých okamihov. Na rozdiel od maľby na plátne tieto scény nie sú založené na fantázii umelca, ale nesú v sebe stelesnenie skutočnosti. Dokumentárna fotografia je viac ako ktorýkoľvek iný žáner postavená práve na tomto ideáli.

Počas celého života plného zážitkov si mnohí nájdu len niekoľko skutočných míľnikov, ktoré si zaslúžia dôkladnú dokumentáciu – a svadba medzi ne nepochybne patrí. Emily Renierová zasvätila svojich posledných päť rokov práve tomuto remeslu, pri ktorom realizuje svoju kreatívnu víziu – sprostredkovať poetické spomienky na nezabudnuteľné dni.

„Bohužiaľ, môj príbeh je tak trochu klišé,“ začína svoje rozprávanie. „Môj záujem o fotografovanie sa začal, keď som bola tínedžerka, a tieto roky som strávila na juhu Španielska. Bola som mrzuté dievča, neustále som na svojom mopede jazdila po pobreží, a keď som od otca dostala svoj prvý analógový fotoaparát, urobila som presne to, čo robia všetci rozhnevaní mladí ľudia – začala som fotiť tuctové obrázky gýčových západov slnka. Ale práve to bol začiatok, z ktorého sa potom všetko vyvinulo.

„V priebehu rokov som používala niekoľko systémov a na moje 28. narodeniny som prešla na DSLR. Zrkadlovka bola veľká, objemná a ja som nemala potuchy, čo s ňou robiť, takže na ňu postupne začal sadať prach. Desať rokov som sa potom venovala kariére učiteľky. Ale keď som sa začala cítiť vyhorene, rozhodla som sa odísť. Vďaka mojej starej láske k fotografii som sa rozhodla robiť niečo úplne iné.“

Návšteva podujatia The Photography Show sa ukázala pre Emily ako zlomová. V záplave množstva snímok, ktoré ju vôbec neoslovili, narazila na seminár vtedajšieho ambasádora FUJIFILM X-Photographer Kevina Mullinsa.

„Po jeho prednáške som polhodinu preplakala. Bolo to pre mňa ako úplné zjavenie,“ spomína Emily. „Nepoznala som ho, ani som netušila že existuje svadobná fotožurnalistika ako žáner, a nemala som ani šajnu o mirrorless  systémoch, ktoré popisoval. Napísala som Kevinovi správu na sociálnej sieti a povedala som mu, že mi asi práve zmenil život – potom som vyskúšala niekoľko fotoaparátov v stánku spoločnosti Fujifilm a kúpila som si svoj prvý model FUJIFILM X-T2.“

Emily, ktorá bola rozhodnutá budovať pre seba novú cestu, spolu s Kevinom ako nenahraditeľným mentorom, začala čoskoro fotografovať svadby, pričom si postupne vytvorila jedinečný štýl založený na emóciách. Dodnes formuje každý aspekt jej práce, od prístupu až po estetiku.

„Ak necítim hlbšie spojenie s mladomanželmi, tak s nimi nepracujem, pretože bez tej správnej chémie nemôžem tým ľuďom poskytnúť svoje maximum. Je dôležité cítiť sa pohodlne v danom priestore, nebáť sa otvoriť jeden druhému a zbaviť sa ega,“ poznamenáva Emily. „To formuje vzhľad mojich fotografií, pretože sa o sebe vždy niečo učíme. Väčšinou zo svadby odchádzam s tým, že sa dozviem veľa o živote týchto ľudí – čo ich robí smutnými, šťastnými, čoho sa boja a v čom si veria.

„Som presvedčená, že musíte prežívať danú chvíľu s mladomanželmi a odzrkadliť ich pocity. Ak to dokážete, takmer určite sa budú správať autenticky, pretože pochopia, že môžu byť sami sebou.“

Na rozdiel od tradičných svadobných snímok sú technické požiadavky Emilyinho štýlu úzko prepojené s puristickou dokumentárnou fotografiou. Momenty sú skôr prchavé ako aranžované, zatiaľ čo osvetlenie, pohyb a kompozícia prinášajú svoje vlastné výzvy.

„Pracujem s dvomi fotoaparátmi FUJIFILM X-H2S, ktoré sú ideálne pre moje potreby,“ vysvetľuje. „Naklápací LCD displej je ideálny pre prácu nad hlavou, a potom tu máme aj stabilizáciu obrazu v tele (IBIS), vysokú rýchlosť sériového snímania a automatické zaostrovanie, ktoré je naozaj vynikajúce. Vďaka tejto kombinácii môžem byť oveľa slobodnejšia. Vďaka tomu už nezmeškám žiadny okamih. A ak áno, je to len moja chyba.

„Mám tiež fotoaparát FUJIFILM X-T5, ktorý je úžasný, pretože má 40,2-megapixlový senzor a funguje perfektne pri slabom osvetlení. Zvyknem ho používať pri fotografovaní rodinných a skupinových portrétov alebo vtedy, keď si to vyžiadajú podmienky

„Používam kontinuálne automatické zaostrovanie s rozpoznaním tváre, vysokorýchlostné sériové snímanie a plne manuálnu expozíciu,“ pokračuje Emily a opisuje svoje nastavenie. „Programový režim na fotoaparátoch Fujifilm je neuveriteľný, takže by ste pravdepodobne mohli nechať všetku prácu na fotoaparát a sústrediť sa len na okolité dianie, ale ja sa rada pozerám na svetlo alebo konkrétnu situáciu a potom si presne vyberám, čo s nimi urobím. Tento proces je veľmi cielený.

„Simulácia filmu je hlavným dôvodom, prečo používam Fujifilm. Uprednostňujem čiernobielu fotografiu a farebnosť väčšinou používam len na svadobnej zábave – ale nech už robíte čokoľvek, hneď vidíte potenciál tejto funkcie. Vytvoriť rovnaký vzhľad nie je jednoducho replikovateľné len pomocou úprav v počítači a mojou zásadou je nepreháňať to s postprodukciou – z veľkej časti je to prejavom osobnej fázy, ktorou prechádzam ako fotografka. Nechcem však, aby tento môj aktuálny stav nejako vplýval na mojich klientov.“

Výber objektívov je rovnako dôležitý. Kým mnohí dokumentaristi oceňujú všestrannosť zoomu, Emily fotí svoje objekty vo vopred určenom priestore. Vďaka použitiu objektívov s pevnou ohniskovou vzdialenosťou a dostatočnému množstvu energie na prácu počas celého trvania svadby dosahuje úžasné výsledky.

„Objektív FUJINON XF33mmF1.4 R LM WR je skvelým doplnkom pre môj fotoaparát X-T5. Obraz dokáže vykresliť tak pekne, že v postprodukcii s ním nemusíte prakticky nič robiť,“ prezrádza Emily. „Na mojich ďalších dvoch fotoaparátoch používam objektívy FUJINON XF18mmF1.4 R LM WR, XF23mmF1.4 R LM WR a XF56mmF1.2 R. Nemám pocit, že by som potrebovala čokoľvek iné – na to, že som svadobná fotografka, cestujem pomerne naľahko.“

Empatické spojenie a ľahko použiteľné nastavenia prinášajú odpovede na otázky prečo a ako. Posledná a možno najnáročnejšia úloha pre tých, ktorí dúfajú, že napodobnia Emilyine umelecké výsledky, je, kde nájsť tie zmysluplné momenty.

„Mnohé momenty sa ponúkajú samé – krájanie torty, prvý tanec a manželské sľuby – no náročnejšie je to počas tých pokojnejších chvíľ medzi nimi. No práve vtedy sa objavuje potenciál, aby sa vaše obrázky odlíšili od toho, čo je bežné.

„Veľa času trávim rozvíjaním potrebných zručností fotografovaním na ulici. Rada hľadám spôsoby, ako prezentovať bežné okamihy každodenného života vzrušujúcimi spôsobmi. Potom sa môžem vrátiť na svadobnú zábavu a urobiť to isté. „Ak máte túto schopnosť, môžete hľadať vzory, tvary a geometriu a predvídať akciu. Je to aktívna voľba pracovať usilovnejšie a nájsť to kúzlo, aj keď nie je evidentné.

„Pre mňa bude autenticita tohto prístupu vždy námetom na premýšľanie,“ hovorí Emily. „Chcete vytvoriť určitý druh pravdy, aby ľudia verili vo vašu prácu a aby klienti mali pocit, že odráža ich identitu, ale zároveň vie byť život niekedy aj krutý,“ hovorí Emily. Bežné chvíle nemajú estetický charakter. Za posledných pár rokov som sa naučila vyvažovať, čo je dôležité pre mňa a čo je dôležité pre mojich klientov. Fotografie musia byť vizuálne príjemné podľa očakávaní môjho klienta bez toho, aby som musela vytvárať niečo nepravdivé. V konečnom dôsledku musíte prísť na to, kde sa v tomto spektre nachádzate – a nezatracovať pozície iných ľudí.“

Ako u väčšiny tvorcov obrázkov je aj Emilyina práca umeleckým znázornením jej osobného pohľadu na svet. Nie je prekvapením, že sa jej posledné myšlienky vracajú k dôležitosti emócii.

„Najdôležitejšia vec, ktorú môžem odporučiť v žánri, ktorý je takto silne postavený na emóciách, je obklopiť sa dobrými, láskavými ľuďmi. Skupiny na sociálnych sieťach vedia byť pre nových používateľov mimoriadne toxické. Môžete nadobudnúť pocit, že vaša práca nie je dostatočne dobrá, alebo že by ste ju mali robiť určitým konkrétnym spôsobom. Ale keď sa obklopíte niekoľkými dobrými ľuďmi, ktorí vás neustále povzbudzujú, podporujú a umožnia vám mať dobrý pocit zo svojej práce, bude sa vám pracovať lepšie.

„Buďte pozitívnou osobou,“ vysvetľuje Emily s dôrazom. „Zvyšok príde sám. Verím, že si treba užiť skôr krásu tohto procesu ako samotný výsledok.“