Elke Vogelsangová vysvetľuje, prečo je experimentovanie a vytrvalosť kľúčom k úspechu pri fotografovaní domácich miláčikov.
Elke Vogelsangová je komerčná a redakčná fotografka žijúca v Nemecku, ktorá sa špecializuje na portréty domácich miláčikov. Je známa svojimi osobitými snímkami psov a mačiek, čo jej umožňuje pracovať s veľkou databázou zvieracích modelov. Vytvorila rozsiahly katalóg fotografií, ktoré sú k dispozícii na licenčné použitie.
Jej práca sa objavila v americkej i nemeckej televízii, ako aj v knihách, časopisoch a novinách na celom svete. Elke tiež vystavovala svoje fotografie v mnohých krajinách a je pravidelným rečníkom na fotografických podujatiach.
Fotografovanie ako únik
„Na fotografovanie domácich miláčikov sa špecializujem už nejaký čas a ako profesionálna fotografka pracujem 14 rokov,“ začína Elke. „Predtým som pracovala ako prekladateľka. Nebola to však kreatívna práca, pretože išlo o technické preklady. Nikdy som sa neodvážila vyskúšať nejakú kreatívnu prácu, pretože som si myslela, že potrebujem prácu, ktorá mi poskytne väčšiu istotu.
„Fotografovanie bolo zozačiatku mojím koníčkom,“ vysvetľuje. „No kvôli veľmi stresujúcemu životnému obdobiu som sa k nemu stále viac utiekala ako ku kreatívnemu spôsobu uvoľnenia.“
Na Vianoce v roku 2009 utrpel Elkin manžel silné krvácanie do mozgu. V nasledujúcich mesiacoch Elke pomohlo fotografovanie odreagovať sa od stresu prameniaceho zo starostlivosti o svojho manžela a neistoty jeho zotavenia. Pustila sa do projektu „fotografia každý deň“, aby sústredila svoju myseľ na niečo iné, a začala vytvárať fotografický denník pre svojho manžela, ktorý trpel krátkodobou stratou pamäti.
Po troch mesiacoch si Elkin manžel znovu začal pamätať veci. V tom čase jej fotografovanie naberalo na intenzite. Elke s nadšením študovala všetky knihy o fotografických technikách, ktoré našla, a pokračovala vo svojom každodennom fotografickom projekte, pričom ho stále využívala ako príjemné rozptýlenie od stresu každodenného života.
Fotografovala všetko, čo bolo po ruke – často sa objektmi jej fotografovania stali ich psy. Jej snímky upútali pozornosť priateľov, ktorí ju onedlho požiadali o odfotografovanie portrétov ich vlastných domácich miláčikov – a Elkino fotografovanie domácich miláčikov sa začalo rýchlo rozširovať.
Začiatky práce v štúdiu
„V minulosti som bola toho názoru, že štúdiové snímky domácich zvierat sú nudné,“ spomína Elke. „Myslela som si, že by sa psy v štúdiu nudili, a aj tak som radšej trávila čas vonku v prírode.“
Napriek tomu Elkin každodenný fotografický projekt so sebou priniesol aj obmedzené možnosti fotografovania v prírode. „V zime, keď bolo vonku sivo a daždivo, som si pomyslela: „Dobre, skúsme teda fotografovať v štúdiu.“ Pokúsila som sa vytvoriť niečo zaujímavé a vznikli práve tieto vtipné výrazy tvárí. Fotografie sa stali virálnymi – a zrazu som bola známa ako štúdiová fotografka.“
Elkino domáce štúdio je navrhnuté špeciálne s ohľadom na objekty jej fotografovania. „Mám jednoduché zábleskové svetlo nastavené na taký výkon, aby nevydávalo príliš hlasný zvuk. To, že sa psy a mačky pred mojím fotoaparátom cítia uvoľnene, je pre mňa dôležitejšie ako akákoľvek úžasná fotografická technika, ktorú by som mohla pomocou blesku dosiahnuť.
„Mojím hlavným pracovným nástrojom je fotoaparát FUJIFILM X-H2S. V štúdiu najčastejšie používam ten. Mám tiež FUJIFILM X-E5 na osobnejšie fotografie mimo štúdia a veľmi rada ním fotím.
„Mojím štúdiovým objektívom je v 95 % prípadov FUJINON XF16-55mmF2.8 R LM WR. Na ohniskovej vzdialenosti 16 mm môžem robiť vtipné snímky zblízka a širokouhlé portréty, zatiaľ čo ohnisková vzdialenosť 55 mm poskytuje elegantnejšie fotografie, takže na prácu v štúdiu mi stačí len tento jeden objektív.
„Vonku je to iné. Tam milujem objektívy s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Rada používam objektív FUJINON XF23mmF2.8 R WR na fotoaparáte X-E5. Mojím najobľúbenejším objektívom na portréty v prírode – na fotografovanie elegantných snímok aj na snímky psov v akcii – je však FUJINON XF90mmF2 R LM WR. Keď chcem mať na fotoaparáte trochu menší objektív – napríklad na dovolenke – používam FUJINON XF56mmF1.2 R WR.“
Práca so zvieratami
„Dokážem rozoznať, keď psy fotografuje niekto, kto ich nemá rád,“ hovorí Elke. „Ak chcete fotografovať psy a mačky, musíte ich mať radi – tým som si celkom istá.“
Pre ľudí, ktorí chcú vytvárať lepšie snímky svojich vlastných zvierat, Elke odporúča začať od základov fotografovania. „Na začiatok by ste mali vedieť, ako zaobchádzať s fotoaparátom – neustálym nastavovaním fotoaparátu svojho domáceho miláčika unudíte,“ poznamenáva. „Veľmi dôležité je však aj vedieť, ako s domácim zvieratkom zaobchádzať.
„Raz za čas sa ku mne dostane pes, s ktorým sa pracuje ťažšie, ale pri každom psovi či mačke, s ktorými sa stretnem, sa naučím nejaký nový trik, ktorý im pomôže užiť si naše stretnutie.
„Ak sa chcete špecializovať na portréty domácich miláčikov, snažte sa prísť do kontaktu s množstvom rôznych psov a mačiek. Požiadajte priateľov, navštívte psiu školu. Tak som začala aj ja: vzala som fotoaparát do psej školy a fotografovala všetkých psov mojich priateľov, aby som sa naučila, ako upútať ich pozornosť.
„Väčšina psov miluje pochúťky, ale vždy začínam s niečím malým, pretože psy sa ľahko rozvášnia. To isté platí pre hračky – niekedy pes vystrúha takúto bláznivú grimasu. Vždy začínam s niečím menej pútavým a na základe toho uvidím, či je to potrebné stupňovať.“
Komerčné hľadisko
Po vytvorení množstva fotografií pre rôznych klientov sa Elke naučila rozpoznať, čo robí fotografiu domácich miláčikov komerčne životaschopnou a čím sa môže líšiť od snímok, ktoré požaduje majiteľ.
„S každým psom je to iné,“ vysvetľuje. „Niekedy máte toho najkrajšieho psa s veselou povahou, ale postavíte ho pred fotoaparát a na každej fotografii vyzerá smutne. Tvar obočia a spôsob, akým horlivo sledujú pochúťky, môžu viesť k smutnému výrazu.
„Mne sa také obrázky páčia, ale ľudia ich vnímajú, akoby bol pes v skutočnosti smutný. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že sú zvieratá nešťastné, takže výber správnych obrázkov, ktoré im ukážete, je veľmi náročný.“
Pomocou tohto objektívu Elke vytvorila populárny katalóg komerčne licencovaných obrázkov. „Všetko závisí od toho, pre koho fotografujete,“ poznamenáva. „Moje snímky pre majiteľov psov môžu vyzerať inak ako tie, ktoré robím pre komerčných klientov.
„Máme tendenciu domáce zvieratá humanizovať, takže ľudia si interpretujú výrazy ľudským spôsobom. Ani šťastne vyzerajúci pes s mierne vystrčeným jazykom a perami nahor v skutočnosti nemusí byť nevyhnutne šťastný. Môže byť napríklad v strese.
„Musíte nájsť výrazy, s ktorými pes vyzerá šťastne, bez toho, aby ste ho stresovali – a vždy je dôležitý priamy očný kontakt.“
V prvom rade však Elke zdôrazňuje dôležitosť usilovnej práce pri akejkoľvek forme fotografovania. Svoj talent nepovažuje za dar, ktorý jej spadol do náruče, ale za zručnosť získanú skúmaním, experimentovaním, vytrvalosťou a predovšetkým vášňou.
„Nezdvihla som fotoaparát a nestala som sa zrazu dobrým fotografom,“ zdôrazňuje. „Vyžadovalo si to čas. Nikdy som si nemyslela, že mám talent, a ani dnes v talent neverím. Verím vo vedomú tvorbu fotografií.
„Nemyslím si, že som technicky dokonalou fotografkou. Mám len objekty, ktoré mám veľmi rada.“
