Cestovateľská novinárka Lien Verwimp opisuje, ako fotografovanie inšpiruje k uvedomelejšiemu postoju pri návšteve nových destinácií
Každý jednotlivec prežíva zážitky z akejkoľvek cesty individuálne. Keby ste poslali 100 ľudí na tú istú cestu a požiadali ich, aby si viedli denník, napriek množstvu podobností by ste si prečítali 100 veľmi odlišných zážitkov dokreslených temperamentom jednotlivých účastníkov a tým, čo sa im páčilo a nepáčilo.
To isté platí aj pre cestovateľské fotografovanie. Estetické preferencie jednotlivca, výber tónov, jedinečná filozofia toho, čo si zaslúži byť odfotografované – to všetko výrazne ovplyvňuje zobrazenie daného miesta.
Lien Verwimp je fascinovaná tým, ako odlišne ľudia reagujú na rovnaké miesto. Vlastne si na pozorovaní tohto správania založila podnikanie. „Cestovateľskej žurnalistike sa venujem už štyri roky,“ začína. „Pred dvomi rokmi som spustila svoju vlastnú cestovateľskú webovú stránku Daymaker – sociálnu cestovateľskú platformu, kde si ľudia vymieňajú zážitky z cestovania. Na základe vášho profilu vás spájame s itinerármi, ktoré sa zhodujú s vašimi špecifickými záujmami.
„K fotografovaniu som sa dostala celkom spontánne,“ poznamenáva. „Vydala som sa na cestu s batohom po Austrálii a juhovýchodnej Ázii a pomocou telefónu som zhotovila veľa fotografií – nič špeciálne. Zistila som však, že môžem ľudí zaujať nielen svojimi príbehmi, ale aj sprievodnými fotkami. Ľudia začali na moje fotografie reagovať a fotky ich motivovali, aby začali viac cestovať. To sa mi páči.
„Po nejakom čase som zistila, že pomocou digitálneho fotoaparátu môžem oveľa lepšie odfotografovať lokálne emócie a atmosféru. Kúpila som si prvý fotoaparát – a moje cesty nabrali na intenzite.“
Prečo sa na cestovateľské fotografovanie hodí bezzrkadlovka?
Vedomejší prístup k fotografovaniu priviedol Lien k tomu, že získala zmysluplnejší zážitok z cestovania. „Objavila som krásu v nových veciach,“ nadchla sa. „Zostala som stáť aj na miestach, kde by som predtým nestála, začala som skôr vstávať, aby som zachytila scenérie pri východe slnka.
„Na tomto procese sa mi páči, že prebehol prirodzene. Začalo sa to mojím pohľadom, nie technickými poznatkami. Veľa som sa naučila z fotografovania iných ľudí a experimentovania, nikdy som si nerobila kurz ani nič podobné. Vždy sa učím sama.
„To je môj hlavný odkaz. Keď sa to začína vaším vlastným pohľadom, bude to mať v sebe váš špecifický štýl.“
Po prechode z pomerne obmedzeného fotoaparátu v telefóne na bezzrkadlovku s vysokým rozlíšením a niekoľkými vysokokvalitnými objektívmi si Lien všimla okamžitý pokrok vo svojich fotografických schopnostiach.
„Už len tie možnosti, ktoré mi ponúka – môžem lepšie zaostriť na to, čo sa deje v konkrétnych situáciách, a rozhodnúť sa, ako záber skomponujem. Niekedy nezáleží na samotnej snímke, ale na výraze osoby na nej, takže musíte obraz trochu viac priblížiť. Pre mňa to znamená lepší spôsob, ako precítiť danú destináciu.
„Najnovšie fotoaparáty Fujifilm sa veľmi ľahko používajú. Každý sa môže stať fotografom. Skôr ako začnete experimentovať, nepotrebujete mať rozsiahle technické znalosti, aj keď oboznámenie sa s týmto procesom si vyžaduje určitý čas. Zvyknúť si však trvá pri týchto nových fotoaparátoch stále kratšie a kratšie.
„Mám rada režim simulácií filmov. Pri cestovaní je počas prvého a druhého dňa skvelé experimentovať, aby ste videli, ktoré farby sa pekne ukážu. Keď som bola na Sicílii, niektoré farby žiarili na celom ostrove. Je skvelé nájsť profil, ktorý s nimi ladí. Vďaka tomu budete mať zachované charakteristické farby počas celej cesty.
„Mojím hlavným fotoaparátom je FUJIFILM X-T30 II. A teraz ho dopĺňa aj FUJIFILM X100VI. S modelom X-T30 II používam dva objektívy – najmä FUJINON XF18-55mmF2.8-4 R LM OIS a XF70-300mmF4-5.6 R LM OIS WR.
„Mám svoj hlavný objektív na zachovanie konzistentných snímok. Okrem neho môžem použiť dlhší objektív, ak sme na mieste, kde vidím zviera, rybára alebo nejaké vzdialené detaily. Veľmi rada mám vedľa seba takéto dva druhy záberov – kontext aj detail. Človeku, ktorý si tieto snímky prezerá, poskytnú predstavu o danom mieste.“
Nechať sa unášať
Z Lieniných obrázkov je jasné, že sa necháva viesť prirodzeným svetlom – hoci sa snaží nenechať sa ním obmedzovať.
„Počasie je samozrejme dôležité, ale skvelé veci môžete vytvárať aj bez dobrého počasia. Nedostatok prirodzeného svetla poskytuje možnosť dozvedieť sa viac o fotografovaní v interiéri.
„Na tomto chcem ešte popracovať. Keď je zlé počasie, robím viac čiernobielych fotografií – to je pre mňa tá správna nálada, s ktorou pracujem.“ Keď sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria, hovorí Lien. „Je to príležitosť, aby sme boli trochu kreatívnejší. A to mám rada.“
Ďalšou z obľúbených Lieniných činností, keď zlé počasie pokazí pôvodné plány, je jednoducho chvíľu sledovať, ako plynie svet navôkol.
„Rada trávim čas na miestach, kde sa toho veľa deje. Sadnete si ku káve, fotografujete špecifické situácie a necháte život plynúť. Rovnako, ako dokáže scenéria vytvoriť peknú cestovateľskú snímku, aj výraz miestneho obyvateľa dokáže veľa vypovedať.
„Môj manžel povedal: „Skvelé fotografie z Tokia, ale nemôžeš odfotiť aj nejaké klasické turistické lokality?“ Podľa mňa však fotografovanie mesta spočíva v niečom inom. Ide o miestnych obyvateľov, špecifické ulice. To je zaujímavejší spôsob, ako prezentovať atmosféru daného miesta.“
Niektorí cestovateľskí fotografi vynakladajú veľké úsilie na predstavenie destinácií, pričom do svojich snímok zahrnú čo najmenej ľudí. Lien však nemá záujem o zobrazovanie miest, ktoré navštevuje, sterilným spôsobom.
„Niektorí ľudia povedia: „To nie je pre mňa.“ Výborne, pretože nie všetko je pre každého. Keď som na dovolenke, dopredu viem, že existujú typy ľudí, ktorým sa fotky alebo daná destinácia budú páčiť, zatiaľ čo iným sa páčiť nebudú. Je to úplne normálne.“
Bod spojenia
Cestovateľské fotografovanie je pre Lien zážitkom, ktorý jej prináša zmenu od základov.
„Doprajem si viac času na konkrétnych miestach, aby som si ich mohla poriadne vychutnať. V prvom rade je to o pozorovaní – nesmiem sa unáhliť a fotografovať hneď všetko, čo vidím. Musím pozorovať okolie a vidieť, čo sa deje a aké emócie tam vládnu.
„Nemusia to byť nevyhnutne emócie ľudí, ale atmosféra daného miesta. Takže vyhradiť si čas znamená pre mňa a moje plánovanie veľký rozdiel. Nastavujem si skôr budík a ráno venujem čas prechádzke.
„Fotografovanie je tiež spôsob, ako sa spojiť s miestnymi ľuďmi. Často chodím a rozprávam sa s nimi, pýtam sa, či ich môžem odfotografovať pri tom, čo robia. Vďaka tomu získate nový pohľad na miestny život.“
Lien venuje viac času cielenému hľadaniu základnej energie každého miesta.
„Dobrú finálnu fotografiu robí to, že sa na snímke niečo deje – dokonca aj bez pohybu vidíte, že sa niečo deje. Je to dojem okamihu.
„Keď sa pozriete na niektoré fotografie, vidíte, že sa toho na nich veľa deje – keď to zbadáte, musíte sa zastaviť a sledovať to. Na chvíľu vám to pomôže premiestniť sa na dané miesto. A to sa mi naozaj páči.“
