Mr Whisper opisuje, ako premieňa ulice Londýna na svoje vlastné osobné štúdio
„Čo sa týka môjho konkrétneho štýlu, ak niekto nemôže okamžite rozlúštiť fotografiu, mám pocit, že som si urobil svoju prácu,“ komentuje londýnsky pouličný fotograf Mr Whisper. „Nechcem, aby sa pozreli na obrázok a pomysleli si: „Och, to je len niekto, kto kráča po ulici.“ Chcem, aby boli zvedaví. Chcem pozvať svojich divákov, aby si buď vytvorili vlastný príbeh, alebo aby mali vlastný prvý dojem.“
Znalec fotografovania pri slabom osvetlení vynašiel za posledné desaťročie nezvyčajný spôsob fotografovania. Vyhľadáva premyslené zábery každodenných okamihov v hlavnom meste Anglicka a rozvíja okamžite rozpoznateľný štýl nočného pouličného fotografovania.
Začíname so street fotografovaním
„Nikdy som neinklinoval k tomu stať sa fotografom,“ hĺba Mr Whisper. „Myslel som si, že fotoaparáty sú pre mňa príliš technické. Ale v čase, keď sa začali vyvíjať fotoaparáty v telefónoch a prišiel Instagram, boli mi poskytované rovnaké podmienky, kde som mohol rozprávať vizuálne príbehy každý deň, veľmi jednoducho.“
Zasiahnutý túžbou tvoriť začal katalogizovať každodenné momentky života tak, ako ich videl v londýnskom metre. „Cestoval som do práce a zrazu sa táto moja nudná cesta stala vzrušujúcim dobrodružstvom a chcel som fotografovať okamihy v metre – to mi skutočne podnietilo záujem. Bol som motivovaný pokračovať a strávil som približne rok neustálym nahrávaním fotografií.“
S jeho rastúcim profilom sa začali naskytovať platené pracovné pozície a ponuky od značiek. Vtedy si uvedomil, že potrebuje zvýšiť vizuálnu kvalitu svojich snímok. „Povedal som si: „Dobre, budem brať fotografovanie vážne. Musím si zaobstarať dobrý fotoaparát.“ Išiel som teda do predajne s priateľom, ktorý o fotografovaní vedel všetko. Pán v predajni povedal: „Viete, že Fujifilm práve vydal FUJIFILM X-T1?“ Hneď, ako ho vytiahol, povedal som si: „Fíha, takto má vyzerať fotoaparát.“
„Celý tento žargón, ktorým ma kamarát kŕmil o expozičnom trojuholníku, zrazu dával zmysel, pretože som ho dokázal vizuálne vidieť cez voliče na vrchnej časti fotoaparátu. Cítil som to okamžité prepojenie – a zamiloval som si ten ikonický, tradičný vzhľad. To podnietilo prechod a moju cestu k fotografovaniu.“
Mr Whisper, ktorý pokračoval vo svojom patronáte radu X-T až po model FUJIFILM X-T5, oceňuje citlivosť na dotyk týchto fotoaparátov, a to mu pomohlo na začiatku jeho kariéry rozlúštiť základné fotografické koncepcie. „Na mieste som bol schopný vidieť nastavenia, ktoré som používal, veľmi jasne, a potom neskôr som sa čudoval: „Hm, prečo je to rozmazané? Aha, moja rýchlosť času uzávierky nebola dostatočná. Prečo je to zrnité? Aha, moja citlivosť ISO bola príliš vysoká.“ Postupne som mohol prepnúť nastavenia z automatického režimu a manuálne ovládať svoje expozície, zabezpečujúc, že fotografie, ktoré som vytvoril, sa zhodovali s okom mojej mysle.“
Noc a deň
„V mojich začiatkoch používania smartfónu, ak som chcel robiť akékoľvek nočné fotografovanie, musel som robiť dlhé expozície so statívom – a mal som pocit, že som robil stále tie isté fotografie,“ spomína Mr Whisper. „Pozrel som sa na svoje fotografické portfólio a pomyslel som si, že sa stávalo monotónnym.“
Zistil však, že spojenie väčšieho senzoru fotoaparátu APS-C so široko-clonovými objektívmi s pevnou ohniskovou vzdialenosťou výrazne zlepšilo jeho schopnosť zachytávať svetlo.
„Keď som mal X-T1 v rukách, uvedomil som si, že môžem pracovať v noci stále. Otvoril sa mi úplne nový svet. V tom momente som si pomyslel: nie veľa ľudí sa zameriava na nočné pouličné fotografovanie, možno sa teda pokúsim stať sa majstrom v tej oblasti.“
Postupne sa začal prejavovať jeho nenápadný neónovo pošpliechaný vzhľad.
„Stále som sa vracal k mojim fotografiám a na miesta a pýtal som sa sám seba: ako by som to mohol urobiť lepšie? Ako by som mohol túto scénu poňať a urobiť ju zaujímavejšou?
„Snažím sa udržať svoj vizuálny vzhľad a vžiť sa do fotoaparátu čo najviac. Jediná vec, ktorú hľadám pri ďalšom spracovaní, je triedenie farieb. Chcem, aby červené farby boli moje červené a modré farby moje modré. Všetko ostatné je základ – úprava expozícií, aby sa zabezpečilo, že sú verné tomu, čo oko vidí.“
Nie vždy to tak však bolo. Mr Whisper priznáva, že toto jemné upravovanie v post produkcii si vyžadovalo čas na vývoj.
„V prvej polovici mojej kariéry som skoro začal maľovať svoje fotografie,“ spomína. „Nechápte ma zle, páčilo sa mi to. Myslel som si, že je to súčasťou mojich fotografií. Fotografovanie bolo pre mňa 50 % s fotoaparátom, 50 % úprava. Teraz je to rozhodne 90 % fotografovanie a 10 % post produkcia. V opačnom prípade to preháňam a robím fotografie, ktoré nepredstavujú to, čo oko skutočne vidí – sú to trochu surrealistické.“
Táto zmena priorít prišla ruka v ruke s účelným poklesom počtu snímok, ktoré vytvára v noci.
„Keď vyšiel FUJIFILM X-T3 a mohli ste použiť dve SD karty, zapĺňal som aspoň jednu a pol karty. Dnes, keď idem von, mám problém použiť celú batériu a zaplniť jednu kartu. Keď vidím záber, strávim pri ňom nejaký čas a uistím sa, že funguje tak, ako chcem. Ak nie, vždy sa môžem vrátiť – pokiaľ necestujem – a neskôr stráviť s touto snímkou viac času.“
Mr Whisper vynaložil viac úsilia na skúšanie nových vecí a zároveň ostal verný vizuálnemu štýlu, ktorý si vytvoril.
„Momentálne sa snažím robiť viac ručných čiernobielych fotografií s pomalou rýchlosťou času uzávierky a pri dennom svetle. Neustále sa snažím učiť a vždy, keď idem von, pokúšam sa zadávať si nové úlohy.
„Dnes večer idem von a budem sa pýtať sám seba: „Čo dnes dosiahnem?“ Je dôležité mať plán. Pomáha eliminovať vizuálne rozptýlenia a dodáva mi to niečo, na čo sa môžem sústrediť.“
Výber fotoaparátu a objektívu na street fotografovanie
„Pretože sa momentálne snažím fotografovať viac pri dennom svetle, používam hlavne FUJIFILM X100VI,“ dodáva Mr Whisper. „Páči sa mi, že je taký malý. Najprv som bol nervózny – prechádzal som z modelu X-T5. Pomyslel som si: „Ako si poradím s 23 mm pevným objektívom?“ Som však nesmierne rád, že s tým nemám žiaden problém. Pokiaľ je nabitý a mám pripravenú SD kartu, môžem vyraziť von na prieskum.
„V súvislosti s tým, ak robím nočnú prácu, radšej si so sebou beriem svoj X-T5, FUJINON XF56mmF1.2 R WR – pravdepodobne môj najobľúbenejší objektív pre slabé svetlo – a XF33mmF1.4 R LM WR.
„Objektív XF56mmF1.2 mi umožňuje zachytiť detaily, ktoré na svojich fotografiách zbožňujem. Snažím sa v rámci snímok vytvárať vrstvy, takže ak niekto sedí za oknom s kondenzáciou, viem, že kvapky na okne vyjdú dokonale ostré.
„Podobne, ak chcem zachytiť niečo viac z prostredia, použijem model XF33mmF1.4, aby som sa uistil, že sa nezameriavam len na svojho protagonistu, v skutočnosti zachytím viac z ich okolia.
„Jedným z mojich hlavných poslaní v oblasti fotografovania – a možno aj dôvodom, prečo ma priťahovalo pouličné fotografovanie – je mať stále všetko čo najľahšie. Keď som začínal, chodieval som s obrovským batohom plným troch alebo štyroch objektívov. Každých päť minút som si skladal batoh, menil objektívy a v podstate som zmeškával okamih, ktorý som chcel odfotografovať.
„Odvtedy sa môj batoh výrazne zmenšil. A teraz chodím von s jedným objektívom s pevnou ohniskovou vzdialenosťou, pretože chcem mať veci čo najľahšie. Môj chrbát je mi za to vďačný a znamená to tiež, že mi nič neunikne. Nepremýšľam príliš nad každým miestom, a ak je to nutné, pohnem len nohami, aby som získal záber, ktorý hľadám.“
Existuje okrem fotoaparátu a objektívu ešte niečo, čo Mr Whisper považuje za dôležité na noc v uliciach Londýna? „Pravdepodobne dáždnik,“ navrhuje. „Rád chodím von, keď prší. Spolu s tým dezinfekčný prostriedok – často sa opieram o rôzne veci a líham si na zem hľadajúc tie správne uhly.“
Čakanie
„Niečo, čo som sa časom zistil, je, že street fotografia nemusí byť vždy spontánna. Možno s ňou manipulovať. Ulice Londýna považujem za svoje štúdio. Chcem mať pod kontrolou toľko zo scény, koľko je len možné. Napríklad, nájdem záber, ktorý má úžasné pozadie, skontrolujem smer svetla a potom zaujmem pozíciu. Chcem, aby boli ľudia osvetlení tak, ako ich vidím, keď prechádzajú cez svetlo.
„Môžem tam len tak stáť a čakať, kým prídu tie najzaujímavejšie postavy. To, čo dodá môjmu záberu záverečnú bodku, môžu byť farby, ktoré majú na sebe, alebo majú dáždnik alebo klobúk.“
Tip na rozlúčku od Mr Whispera pre kolegov street fotografov je experimentovanie s viac meraným, strategickým spôsobom práce.
„Keď prvýkrát uvidíte niečo, čo vás zaujme, počkajte a pripravte sa na ďalší podobný moment na tom istom mieste,“ radí. „Kiež by som to bol býval vedel a nebol taký spontánny – spomaľte, neponáhľajte sa.“
